rad Blchy


Malý bezkrídly hmyz, hrdzavo až čierno sfarbený. Telo majú z bokov stlačené. Veľkosť je 1,5 – 3,5 mm. V dospelosti sa obe pohlavia živia krvou teplokrvných živočíchov (cicavce, vtáky). Pohybujú sa skákaním. Vyvíjajú sa dokonalou premenou. Samička po nacicaní krvi asi po 2 dňoch kladie priamo na telo hostiteľa vajíčka. Vajíčka kladie po 4 – 8, celkove 400 – 500 kusov. Z vajíčok sa liahnu tenké biele „červíkovité“ larvy, ktoré sa živia výkalmi rodičov a rôznymi organickými odpadmi. Larvy majú 3 vývojové štádia, potom sa kuklia. V štádiu kukly vydrží blcha až 220 dní. Liahnutie nastáva vplyvom otrasu, tlaku na kuklu alebo vzostupom teploty. Dĺžky života bĺch je maximálne 500 dní. Blchy parazitujú iba na vtákoch a cicavcoch, ktoré majú stálu noru alebo hniezdo. Z cicavcov vyhľadávajú hlodavce, mäsožravce, hmyzožravce, a netopiere. Je zaujímavé, že človek je jediným primátom (člen radu cicavcov, ktoré sú na najvyššom stupni vývoja: patria sem poloopice, opice a človek), na ktorom blchy parazitujú. Z vtákov trpia blchami najmä tie druhy, ktoré hniezdia v dutinách, teda ďatle, sýkorky, brehule, vrabce a dutinové holuby. Často sa stáva, že každý živočíšny druh a jeho blízki príbuzný majú svoj vlastný druh bĺch (napríklad blcha psia je na psoch, blcha krtia na krtovi a jeho príbuzných atď.).

Blcha ľudská - Pulex irritansBlcha ľudská – Pulex irritans

Blcha ľudská je v Európe najčastejší cudzopasník človeka z radu bĺch. Žije aj na domácich zvieratách a na divoko žijúcich šelmách. Vo vzťahu k človeku predstavuje blcha ľudská priameho cudzopasníka a prenášača ochorení. Blcha ľudská nie je pôvodným cudzopasníkom človeka. Predpokladá sa, že sa ním stala po ochočení psa človekom. Tuto hypotézu podporuje hojný výskyt tejto blchy na psovitých šelmách. Blcha ľudská je rozšírená kozmopolitne (po celej zemeguli), okrem niektorých oblastí tropických pralesov. Zo stúpajúcou životnou úrovňou početnosť jej výskytu klesá. Po bodnutí zanecháva blcha na koži pupenec so stredovou krvavou škvrnou, ktorá svŕby, ale po 3 dňoch mizne. Blchy predstavujú priame cudzopasníky človeka a prenášačov chorôb zo zvierat na človeka, preto sa radia medzi škodcov ľudského zdravia. Do blchy, ktorá sala krv z infikovanej osoby či zvieraťa sa dostávajú pôvodcovia nákaz z krvi infikovaného. V blche sa potom rozmnožujú alebo sa ďalej vyvíjajú. Pri opetovnom saní sa pôvodcovia nákazy dostávajú priamo do ranky vzniknutej nabodnutím kože človeka alebo zvieraťa a odtiaľ do krvi a ďalej do celého tela napadnutého.

 

Blcha psia - Ctenocephalides canisBlcha psia – Ctenocephalides canis

Blcha psia (Ctenocephalides canis) je približne rovnako veľká ako Blcha ľudská, ktorá meria 2-3,5 mm. Cudzopasí na psovi domácom. Oba druhy sú všeobecne rozšírené. Je to vonkajší parazit (exoparazit), cudzopasí na povrchu organizmu, najčastejšie u psa, výnimočne u človeka. Jej telo je zo strán sploštené, takže veľmi ľahko preniká do srsti psa. Telo blchy je červenohnedé, lesklé a je vystužené chitínom, takže je i veľmi pevné. Blcha psia síce dáva prednosť cudzopaseniu na psoch, ale dokáže po obmedzenú dobu žiť i na inom hostiteľovi. Pokiaľ je pes silne napadnutý blchami, môžu tieto prejsť i na človeka. Blcha psia je najčastejším cudzopasníkom psa. Je nebezpečná nielen tým, že sama na psovi cudzopasí, ale je tiež medzihostiteľom pásomnice psej. Blchy dokážu veľmi dobre skákať, takže sa bez problémov premiestňujú z jedného hostiteľa na druhého až do vzdialenosti 1,5 m. Živí sa krvou, je to jej jediná potrava. Blcha dráždi pokožku psa svojim pohybom v srsti, a tiež ju poškodzuje nabodávaním pri nasávaní krvi. Pohyb i nasávanie, pri ktorom blcha vypúšťa do ranky sliny, ktoré obsahujú látky brániace zrážaniu krvi, spôsobujú psovi silné svrbenie. Pes sa škriabe a svrbiace miesta, na ktoré dosiahne zubami si môže i okusovať. Tým si môže spôsobiť i drobné či väčšie poranenia pokožky, ktorými môže vniknúť bakteriálna infekcia. Môže dôjsť i k vypadávaniu srsti a tvorbe chrást. Pri silnom napadnutí blchami pes celkovo chátra, pretože nemá možnosť odpočinku. U niektorých jedincov môže blcha vyvolať alergické reakcie. Uhryznutie blchy svrbí preto, že jej sliny obsahujú látky zabraňujúce zrážanie krvi, dráždia kožu a vyvolávajú v nej zápal.