Hlodavce tvoria veľmi výraznú samostatnú skupinu, ostro ohraničenú od ostatných radov cicavcov. Názov radu je odvodený od hlodavého chrupu. Systematicky sú hlodavce (Rodentia) zaradené do samostatného radu, ktorý zahŕňa cicavce vysokého fylogenetického veku s typickými anatomicko-morfologickými zvláštnosťami (chrup, tvar lebky a pod.). Rezáky hlodavcov majú dlátovitý tvar a neobmedzený rast. Očné zuby im chýbajú. Hlodavce sú najpočetnejším radom triedy cicavcov (Mammalia). Majú spomedzi všetkých cicavcov najväčší počet mláďat. Z 1730 druhov hlodavcov žijúcich v súčasnosti na Zemi obýva strednú Európu 28 druhov. Do radu hlodavcov patrí asi 20 čeľadí. Dôležitým predpokladom efektívneho ničenia škodlivých hlodavcov sú vedomosti z biológie a spôsobe života, v ktorom sa nachádzajú. Na základe daných skutočností určujeme spôsob ničenia, ale súčasne aj preventívne opatrenia zamerané proti ich šíreniu.

Je typickým obyvateľom polí a trávnatých lokalít. Žije exoantropným spôsobom života. Dorastá do veľkostí 8 – 13 cm a hmotnosti 20 g. Telo má zavalité, srsť má hnedú. Chvost má kratší ako telo. Oči a uši sú nápadne malé. Obdobie rozmnožovania hraboša poľného závisí od vonkajších podmienok. Samice pohlavne dospievajú vo veku 4 – 5 týždňov. Brezivosť trvá 19 – 21 dní. V lete môže mať každý mesiac jeden vrh. Vo vrhu je priemerne 4 – 6 mláďat. Tieto na 8 deň vidia a na 14 deň sa už samostatne živia. Jedinci narodení na jar rodia ešte v tom istom orku, ale dožívajú sa len 8 mesiacov života. Jedinci narodení koncom leta a v jeseni už spravidla rodia až po prezimovaní a dožívajú sa veku 18 mesiacov. Po miernej zime dochádza často k ich premnoženiu, kedy na 1 ha plochy sa môže vyskytnúť 1000 až 3000 jedincov, ktoré za mesiac spotrebujú viac ako 2 000 kg rastlín a až 400 kg obilia. Hraboš poľný žije v spoločenstvách, ktoré si chránia svoj životný priestor. Vchody do nôr sú prepojené ušľapanými chodníčakmi, ktoré umožňujú jedincom spoločenstva rýchly pohyb od nory k nore a k miestam potravy.

 

Žije exoantropným spôsobom života prevažne v blízkosti vodných tokov spravidla jednotlivo. V brehu si buduje nory v hĺbke 20 – 30 cm do vzdialenosti 10 m od vodného toku. V nore si stavie jednu hniezdovú a jednu zásobnú komoru, v ktorej zásoby presahujú často 10 kg. Živí sa prevažne rastlinnou potravou, ale požiera tiež vodné larvy a hmyz. Hryzec vodný dorastá do hmotnosti 200g a dľžky tela 14 – 24 cm. Má guľatú hlavu s malými ušami zakrytými srsťou. Dľžka chvosta dosahuje 8 – 15 cm. Srsť je farby šedej až čiernohnedej s belavým, prípadne žltavým bruškom. Brezivosť trvá 21 dní a počas roka má 2 – 3 vrhy s 2 – 10 mláďatami. Mláďatá dospievajú v 6. – 7- týždni.